Labyrint

Labyrint

Boli ste sa už pozrieť na labyrint pri Waitovom lome? Mňa tam nedávno vzala moja kamarátka Alenka.
Sobotný deň bol v plnom prúde, slnko krásne svietilo, bola by škoda sedieť doma. Auto sme nechali na parkovisku. Medzi rodinnými domčekmi náš viedla cesta priamo hore a potom sme zahli doľava. Objavila sa pred nami zelená lúka. Očami som hľadala labyrint, bol však dobre schovaný. Až keď sme kráčali bližšie k lomu, postupne sa vynárali jeho obrysy. Steblá trávy sa týčili medzi kamienkami ako jemné chĺpky vlajúce vo vánku.

S Alenkou sme si položili tašky na zem a začali sme našu púť do stredu labyrintu. Ruky som trochu vzdialila od tela aby som v dlaniach cítila steblá trávy. Púšťala som všetko čo mi neslúži a čím som bola bližšie stredu, tým sa moje myšlienky a pocity menili. Cítila som zmeny energií aj ako moje telo pracuje – hlavne v oblasti brucha. Z púšťania som prešla na otváranie srdca a prijímanie. Vždy keď som sa zadívala na skaly, pôsobili magicky, akoby z nich sálala obrovská sila a energia.

Prekvapenie v strede labyrintu

V strede labyrintu ma už čakala Alenka. Požiadala ma by som jej pomohla odsunúť kameň, že si pod ním minule odložila list. Tak sme ho spolu odsunuli a začali hľadať. List sa však záhadne vyparil. Tajný odkaz zostal navždy tajný. I keď pre nálezcu až tak veľmi nie. Myslím si, že mal veľmi zaujímavé čítanie.

Kameň za kameň

Alenka mi navrhla, aby som si skrášlila roh pri bytových dverách kameňom a naň dala malý kvetináč s rastlinkou. Nápad sa mi páčil, len ešte to chcelo nájsť kameň.

Počas kráčania labyrintom mi prišla myšlienka, že by som si z neho mohla vziať jeden kameň. A ten použiť ako ozdobu k dverám. Nebola som si ale istá či môžem. V strede labyrintu mi Alenka povedala rovnakú myšlienku – tak bolo rozhodnuté. Potvrdilo sa mi to, čo som si myslela, len som si neverila.

Po ceste späť labyrintom som si obzerala kamienky. Vyberala som medzi dvomi – tmavým a pieskovým, oba trochu pripomínali srdce. Nakoniec som sa rozhodla pre ten, ktorý ma oslovil ako prvý – pieskový. Mala som z neho radosť. Labyrintu som zaň poďakovala.

Alenka si chcela urobiť pár fotiek, tak som ju na chvíľu opustila. Vybrala som sa k skalám a popadaným kameňom. Ako som stúpala po násype, napadlo mi, že nájdem pekný kameň a položím ho na miesto kde ležal ten môj. Tým, že som si kameň vzala, vzniklo voľné miesto. Prišlo mi, že by bolo fér zaplniť ho. Ak by si každý vzal jeden kameň z labyrintu a nikto tam žiaden nevrátil, jeho krásne kamenné ohraničenia by zmizli.

Porozhliadla som sa okolo seba a oslovil ma kameň v tvare srdca. Vzala som ho a položila na voľné miesto v labyrinte. Tak som vymenila kameň za kameň a srdce za srdce.

Rovnováha je veľmi dôležitá v živote aj v prírode.

Autor: admin

"Mojou vášňou je maľovanie, drevo a liečivé kamene. Toto všetko spájam v obrazoch, v ktorých vyjadrujem túžby, zážitky, riešenia a tvorím ich Priamo na človeka”. Viac o mne si prečítate tu>>

2 komentáře u „Labyrint“

  1. Zuzka, zo srdca ďakujem za tento článok. Vôbec som netušila, že také niečo tu máme. Naše krásne Slovensko. Pochádzam z Martina – Vrútky, ale teraz žijem v Trnave. Takže najbližší výlet bude labyrint pri Waitovom lome. Super, teším sa. pa Andrea

    1. Andrejka som veľmi rada, že som potešila Vašu dušu, ja som sa o ňom dozvedela len nedávno. Ďakujem veľmi pekne za krásne slová. Zuzana

Napsat komentář: QuentinCop Zrušit odpověď na komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *