Dve srdcia z Verony

Dve srdcia z Verony

Moja duša volala po návšteve Talianska, i keď som sa tomu najprv trochu bránila. Niekedy mám pocit, že aj keď mi do cesty prídu udalosti, ktoré potrebujem riešiť, moja duša akoby váhala a rozmýšľala či sa jej vôbec do toho chce. Akoby zvažovala či to stojí za to. Duša vedela, že stojí , len ego sa bálo zmeny a preto začalo menovať koľko peňazí to bude stáť, čo všetko treba urobiť, čo tam vlastne budem robiť, že budem piate kolo na voze a pod. Našťastie všetko vyriešil kamarát Raďas kúpou lístkov na muzikál. Ego už nemalo šancu protestovať a duša sa tešila na výlet.

Náš výlet začal v Padove, kam sme prišli kvôli muzikálu Rómeo a Júlia, ktorý mám veľmi rada. Tento príbeh je môjmu srdcu blízky. Mám pocit, že ma s ním niečo spája. Nie že by som zažila lásku, pre ktorú by som bola ochotná zomrieť – aspoň zatiaľ nie v tomto živote. Ale ktovie, možno mi moja duša našepkáva odkaz z čias dávno minulých. Veď ako to už býva, vždy nás pritiahnu miesta, ktoré sú pre nás podstatné, príde to čo potrebujeme a na čo sme pripravení.

Ja a moje „Kinder vajíčko“ 

Návšteva Talianska bola zároveň skvelá príležitosť na pustenie starého a zasadenie nového. Začala som v Bazilike sv. Antona. V modlitbe som požiadala sv.Antona aby mi pomohol nechať v Padove, to čo tam patrí a ja sa môžem posunúť ďalej.


Bazilika bola naozaj očarujúca, jej súčasťou boli aj krásne upravené nádvoria – záhrady. V jednej z nich bola studnička a v kochlíkoch kvitli kvietky. Obloha bola belasá, slnko šteklilo tvár – miesto pôsobilo ozaj magicky. Z vrecka som vybrala jabĺčkové jadierko a nenápadne (aspoň som sa o to snažila) som ho zasadila medzi kvety v kvetináči.
Jadierko predstavovalo posolstvo z mojej osobnej sviečky vyrobenej (Valériou Polakovičovou -Aghape sviečky) na jarnú rovnodennosť: „Semienko zasadené v zemi a z neho vyrastá krásna kvetinka-to si ty. Semienko je tvoj rod/minulosť a zároveň budúcnosť (tvoj zámer), ktorý si tvoríš sama“. Tiež zosobnilo všetko to, čo malo zostať v Padove. Jadierko bolo ako také Kinder vajíčko – 2 v 1.

Rómeo, Júlia a gaštan

V púšťaní starého som pokračovala aj vo Verone. Miesto označené ako Júliina hrobka mi prišlo ako ideálne na odpútanie sa od vecí, ktoré mi bránia pohnúť sa ďalej. Pri pozeraní Júliinho hrobu ma zavolal jeden malý nenápadný výklenok. Počas schádzania po schodoch k hrobu som si ho vôbec nevšimla.

Z vrecka kabáta som vybrala gaštan, ktorý zhmotnil všetko to, čo som tam prišla pustiť a položila som ho do ľavého rohu výklenku. Poďakovala som všetkým situáciám, osobám a vesmíru. S dobrým pocitom som vyšla po schodoch späť hore.
Na nádvorí bola studňa, do ktorej ľudia hádzali peniaze a kľučiky od zámkov. Tu nastúpilo ego a prepadol ma pocit, že toto by bolo ešte lepšie miesto na uloženie gaštana, lebo na schodoch bola kamera a určite ten gaštan niekto dá preč.
Je zvláštne ako rýchlo vieme dobrý pocit zmeniť na strach a pochybnosti. Hlboko som sa nadýchla, vydýchla a vedela som, že som gaštan dala na správne miesto, lebo ma samo zavolalo – v tom strach a pochybnosti zmizli.

Prechádzať sa Veronou bolo ako chodiť po stopách Rómea a Júlie. Jeden deň som si pozrela muzikál a druhý deň som pri prechádzaní uličkami mesta rozmýšľala kde sa asi tak diali všetky tie udalosti, ktoré sa spomínajú v knižke.
Blízko Rómeovho domu sme objavili krásny kostolík. Kebyže som Júlia, tak sa zosobášim s Rómeom práve tam (ak by tam v tej dobe stál). So sestrou Majou a Lukym sme si odtiaľ odniesli posvätenú vetvičku olivovníka – bolo obdobie pred Veľkou nocou. Raďas si vzal rovno celý konár.

 

Srdcia z Verony

Mesto bolo naozaj krásne, dýchalo históriou a turisti boli asi na všetkých hlavných uličkách. Na nádvorí Júliinho domu sme sa s kamarátom Lukášom pripojili k ostatným turistom. Do tehlovej steny sme zasunuli naše odkazy pre Júliu – v mojom prípade to bolo poďakovanie.
Pri prechádzke mestom sme náhodne objavili aj miesto kde Rómeo zabil Tybalta a samozrejme sme videli aj kopec srdiečok. Nemohli tam chýbať, keďže je to mesto slávneho ľúbostného príbehu.

Svoje dve srdcia z Verony som našla na brehu rieky Adiže keď už bolo šero, na ulici svietili lampy a pár hviezd na nebi. (Viac o mne a srdiečkových kamienkoch sa dočítate v mojom článku Srdiečkové kamene.) Srdiečkové kamene na mňa čakali kým si ich nájdem. Sú ako Rómeo a Júlia – každý je iný a predsa k sebe pasujú. Beriem ich ako odkaz, že prichádza niečo nové. Lebo keď pustíme to staré a nepotrebné, vytvoríme tak priestor pre nové.

Autor: admin

"Mojou vášňou je maľovanie, drevo a liečivé kamene. Toto všetko spájam v obrazoch, v ktorých vyjadrujem túžby, zážitky, riešenia a tvorím ich Priamo na človeka”. Viac o mne si prečítate tu>>

16 komentářů u „Dve srdcia z Verony“

  1. Hi there! This post could not be written much better! Looking through this post reminds me of my previous roommate!
    He constantly kept preaching about this. I am going to send this article to him.

    Fairly certain he’s going to have a very good read. I appreciate you for sharing!

  2. My partner and I absolutely love your blog and find the majority of your post’s to be precisely what I’m looking for. Do you offer guest writers to write content for you? I wouldn’t mind publishing a post or elaborating on some of the subjects you write in relation to here. Again, awesome blog!

    1. Hi, thank you very much. Also thank you for your offer but I write only to shere and inspire people – maybe to visit the place. Have a great time.

Napsat komentář: muscle pills Zrušit odpověď na komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *