Úvaha

Spomienky

Každý z nás asi zažil ten pocit, keď sedel vnútri, vonku krásne svietilo slnko, ktoré priam láka vybehnúť von no povinnosti (práca, škola…) mu v tom bránili.

Takýto pocit som mala nedávno v práci. Cez okno sa na mňa usmievali teplé slnečné lúče a lákali von. V tom mi prišla na um spomienka, ako som na začiatku decembra chodila po uličkách Valletty. Vonku bolo asi 20 stupňov, mne stačilo mať tričko a koženú bundu.

Pokračovat ve čtení „Úvaha“

Labyrint

Labyrint

Boli ste sa už pozrieť na labyrint pri Waitovom lome? Mňa tam nedávno vzala moja kamarátka Alenka.
Sobotný deň bol v plnom prúde, slnko krásne svietilo, bola by škoda sedieť doma. Auto sme nechali na parkovisku. Medzi rodinnými domčekmi náš viedla cesta priamo hore a potom sme zahli doľava. Objavila sa pred nami zelená lúka. Očami som hľadala labyrint, bol však dobre schovaný. Až keď sme kráčali bližšie k lomu, postupne sa vynárali jeho obrysy. Steblá trávy sa týčili medzi kamienkami ako jemné chĺpky vlajúce vo vánku.

Pokračovat ve čtení „Labyrint“

Dve srdcia z Verony

Dve srdcia z Verony

Moja duša volala po návšteve Talianska, i keď som sa tomu najprv trochu bránila. Niekedy mám pocit, že aj keď mi do cesty prídu udalosti, ktoré potrebujem riešiť, moja duša akoby váhala a rozmýšľala či sa jej vôbec do toho chce. Akoby zvažovala či to stojí za to. Duša vedela, že stojí , len ego sa bálo zmeny a preto začalo menovať koľko peňazí to bude stáť, čo všetko treba urobiť, čo tam vlastne budem robiť, že budem piate kolo na voze a pod. Našťastie všetko vyriešil kamarát Raďas kúpou lístkov na muzikál. Ego už nemalo šancu protestovať a duša sa tešila na výlet.

Pokračovat ve čtení „Dve srdcia z Verony“

Srdiečkové kamene

Srdiečkové kamene

Priznám sa, že už ako malá som túžila nájsť výnimočný kameň, ktorý nebude mať nikto iný. Tak ako to býva v rozprávkach alebo príbehoch, kde hlavný hrdina vlastní predmet, ktorý je výnimočný a jediný na svete. Časom som však pochopila, že každý kamienok je výnimočný, nakoľko je ťažké a možno aj nemožné nájsť dva na vlas rovnaké.

Pokračovat ve čtení „Srdiečkové kamene“

Prečo som si vybrala práve spojenie dreva a kameňa

Prečo som si vybrala práve spojenie dreva a kameňa

Stromy aj kamene v sebe nesú vzácne informácie, vyžarujú pokoj a zároveň na nás pôsobia svojou silou – vibráciami. Pre mňa osobne predstavujú spojenie s prírodou a istým spôsobom aj prepojenie so svojim ja. Priťahujú ma svojou rôznorodosťou a jedinečnosťou. Práca s nimi mi robí obrovskú radosť a zároveň sú pre mňa mystické.

Čo pre mňa znamenajú kamene
Verím, že každý kameň má svoju špecifickú silu, ktorou na nás vplýva a posúva nás na našej ceste. Vo svojej tvorbe používam minerálne (liečivé) kamene, ale aj tie úplne obyčajné, ktoré nájdem pri jazere, na brehu rieky alebo ich kúpim v darčekových obchodoch.
Nedávno ma jeden taký „obyčajný“ zaujal pri prechádzke s kamarátkou a odvtedy ho nosím vo vrecku bundy. S kamienkom cítim určité prepojenie, má zaujímavú štruktúru a farbu. Rada ho držím v ruke a premieľam si ho medzi prstami. Beriem to tak, že vždy mi do cesty príde to čo práve potrebujem.

 

Ako na mňa pôsobí drevo
Drevo, má pre mňa upokojujúce účinky. Cítim z neho pokoj, jeho vôňa mi pripomína les a čas strávený v prírode. Vôňu dreva milujem a pri prechádzke lesom nasávam vzduch a rozplývam sa nad tou zmesou vôní. Tiež sa rada dotýkam stromov lebo pri tom cítim ako medzi nami prechádza energia.
Pre mňa osobne drevo dáva priestoru teplo a pocit útulnosti. Je to ako mať doma kúsok prírody/lesa.

Prečo ich spájam
Spojenie kameňa a dreva mi dáva pocit zosúladenia energií, ktoré sa navzájom dopĺňajú a podporujú.

Nie vždy pri tvorbe spájam drevo a kameň, niekedy len trochu dotvorím to čo príroda vytvorila sama.